V médiách sa v decembri 2009 objavila správa o tom, že severokórejskí pohraničníci zadržali Američana juhokórejského pôvodu, ktorý sa snažil dostať do KĽDR a poukázať tam na slobodu náboženského vyznania. Ide však zrejme o jediný fakt, ktorý potvrdzujú obe strany. O tom, ako sa k nemu Severokórejčania správali, a čo si vlastne Park po svojej návšteve KĽDR o tejto krajine myslí, sa informácie absolútne rozchádzajú.
Hlavné médiá okamžite začali písať o mučení zadržaného, vrátane sexuálneho násilia. Kórejská centrálna tlačová agentúra (skr. KCNA – oficiálna tlačová agentúra KĽDR), vydala dňa 5. februára rozhovor so zadržaným, ktorý tu opisuje svoje rozčarovanie zo skutočnosti v KĽDR. Okrem iného pre KCNA povedal: „Prekročil som hranicu, pretože som mal nesprávnu mienku o KĽDR, čo bolo zapríčinené západnou propagandou. Západ je masívne kŕmený filmami ako „Deti tajomného štátu“ či „Vlak zo Soulu“ a inými dokumentárnymi filmami s príbehmi o neexistujúcom „porušovaní ľudských práv“ a „masového zabíjania“ v KĽDR a „neúnosnom utrpení“ miestnych kresťanov a podobne“. Ďalej opisuje svoje rozčarovanie z obyvateľov, vrátane stretnutia sa s miestnym pastorom. Na záver rozhovoru dodáva: „Keby som poznal skutočnosť v KĽDR, keby som vedel to, čo som sa dozvedel a naučil tu od rôznych ľudí, nikdy by som nespravil to, čo som urobil 25. decembra a veľmi sa za to ospravedlňujem.“
Čo mohlo viesť k takémuto rozhovoru? Ak mučenie, tak Severná Kórea musela predpokladať, že po jeho prepustení bude aj tak tvrdiť niečo iné. Na druhej strane – čo mohlo viesť k informáciám o jeho mučení a znásilňovaní? Pokiaľ ide o KĽDR, tak všetky oficiálne zdroje, o ktoré sa opierajú mienkotvorné médiá, sú voči KĽDR nepriateľské. Navyše v čase vojny treba rátať aj so psychologickou vojnou, kedy juhokórejské a americké tajné služby vydávajú rôzne „vyhlásenia“ o situácii v KĽDR do svetových agentúr, ktoré sa odkazujú na „juhokórejské zdroje“. Po skončení majstrovstiev sveta vo futbale napríklad svet obletela správa, že reprezentácia KĽDR dostala za svoj výkon trest nútených prác. FIFA správu napokon dementovala.
Ako sa obe strany venovali prípadu Roberta Parka po jeho prepustení? Zhodnú na tom, že Park bol okamžite a proti svojej vôli špeciálnou jednotkou prevezený na psychiatriu do Long Beach v Kalifornii, pretože trpí psychickými poruchami. Podľa portálu rjhoekler.com, citujúc oficiálnu stránku freerobertpark.wordpress.com Park aj počas pobytu na psychiatrii naďalej trval na odpore proti KĽDR. Stránka „Free Robert Park“ ale obsahuje už len jeden článok, ktorý vyzýva, aby sa ľudia za Parka modlili. Ostatné texty boli odstránené. Robert Park tiež neprišiel ani na tlačovú konferenciu, ktorá sa mala konať 25. februára. Bol prepustený až 5. marca 2010. Prvý rozhovor sa objavil na BBC, kde Park osobne vyzýva k odporu voči KĽDR.
Používateľ YouTube „dongsola“, (možno namietať proti takýmto zdrojom, avšak v prípade, kedy sú oficiálne médiá jednostranné, nájdeme opozíciu okrem stránok KĽDR práve v blogeroch, ktorí sa o dianie zaujímajú) ktorý sledoval a zverejňoval informácie o Parkovi tvrdí, že ho nie je možné kontaktovať, nakoľko sa o to dlhodobo pokúšal a Parkov e-mail bol odcudzený. Na internete sa tiež objavilo video, na ktorom Robert Park reční v KĽDR v kostole Pongsu o znovuzjednotení krajiny a modlí sa. Park však nič také už pre BBC nespomínal a nehovoril ani o rozhovore pre KCNA. Hovoril len o mučení a potrebe organizovať sa proti Severnej Kórei.
Alejandro Cao de Benos, Katalánec, pracujúci pre KĽDR v rozhovore pre noviny L´Opinione delle liberta z januára 2010 o Parkovi hovorí: „Ide o typický príklad novoverectva zo strany náboženského fundamentalistu, ktorý verí, že koná podľa vôle božej. Existujú ľudia túžiaci po sláve či postihnutí duševnou poruchou. Je pod dohľadom, ale podmienky má dobré, my s nikým nejednáme zle. Stačí sa pozrieť, ako sa zachádzalo s dvoma americkými novinármi, ktorí prenikli na naše územie: boli ubytovaní v sídle vyhradenom pre zahraničných hostí, mali jedlo, nové oblečenie a všetky možné dostupné služby.“ Na svedectvá utečencov z KĽDR, ktorí hovoria o koncentračných táboroch Benos v rozhovore dodáva: „Výpovede tzv. uprchlíkov sú slušne zaplatené tými, ktorí majú na šírení takýchto lží záujem. Kto hovorí o koncentračných táboroch, robí to pre peniaze. Stáva sa, že niektorí sú pre nový domov a zamestnanie v Soule ochotní klamať“
Pre portál KLDR-info Benos ešte dodáva, že Park mu niekoľkokrát volal a písal z kliniky a tvrdil, že USA ho väznia preto, lebo povedal pravdu o KĽDR. „Myslím že dnes je v Južnej Kórey a opäť opakuje jeho antiseverokórejskú propagandu. Nik ho ale už nepočúva, pretože je jasné, že sú to klamstvá a že bol použitý propagandistikou lobby.“ dodáva na záver.
Na ktorej zo strán je väčší kus pravdy? Ako už bolo spomínané, polostrov sa stále nachádza vo vojnovom stave a situácia stupňuje a niekoľkokrát už prešla do menších konfliktov. Súčasťou vojny je aj vojna psychologická a platí pre celý polostrov, čo je médiami často ignorované. Tie sa navážajú len do KĽDR. Náboženskí aktivisti majú problémy aj na Juhu. Južná Kórea zatkla a na päť rokov odsúdila pastora Hang Sang-ryola, ktorý ilegálne navštívil KĽDR, kde robil niekoľko prednášok a propagoval znovuzjednotenie. Južná Kórea blokuje niekoľko stránok KĽDR, sú zakázané demonštrácie na podporu Severu. Juh je tiež okupovaný americkou armádou a zakazuje svojim občanom cestovať na Sever. Tak isto železobetónový múr naprieč celým polostrovom je dielom USA a Južnej Kórey.
Prílohy:
Park hovorí k kostole Pongsu:
Park hovorí pre BBC v auguste 2010
Park počas rozhovoru pre KCNA:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára