„Svet nevie, čo má očakávať od fanatickej KĽDR“, „Nevieme kedy sa rozhodne zaútočiť, alebo ostreľovať nejaký juhokórejský ostrov“, „KĽDR je krajina osi zla, ktorá predstavuje hrozbu pre svet“. „KĽDR si neželá znovuzjednotenie kórejského národa“. Výhradne takéto názory počúvame od politikov, ale aj „odborníkov na bezpečnosť“ a koreanistov. Takéto názory zneli aj v českých a slovenských mienkotvorných médiách v súvislosti so smrťou a pohrebom Kim Čong Ila.
Aká je teda mediálna KĽDR? Je to krajina chudobná, ktorá však len tak z nudy a pre vlastné potešenie buduje jednu z najmocnejších armád na svete a testuje jadrové zbrane, aby mohla opäť len tak pre potešenie vedúcich predstaviteľov štátu napadnúť celý svet. Keďže všetky mienkotvorné médiá ako aj zdroje a autority, na ktoré sa odvolávajú sú buržoázne a protikórejské, len málokedy môže dôjsť k objektívnemu (alebo aspoň objektívnejšiemu) výkladu veci. Vymenujme si niekoľko faktov ohľadne situácie na polostrove:
Obe kórejské republiky sú prakticky stále vo vojnovom stave a teda aj zbrojenie je obojstranné. Rakety sú na oboch stranách demilitarizovanej zóny, aj Juh má rakety namierené na Pchjongjang. Na Juhu je tiež prítomná americká armáda a bábková vláda, ktorá plní americké príkazy. Teda ak je možné odzbrojenie, tak len celého polostrova vrátane odchodu americkej armády. Noam Chomsky v knihe „Čo povieme to platí“ píše o viacerých dohodách ohľadom zbrojenia:
„V septembri 2005 došlo k veľmi významnej dohode, v ktorej sa Severná Kórea zaviazala, že úplne zastaví svoje jadrové programy. Spojené štáty mali na oplátku skoncovať s nepriateľskými gestami a hrozbami, dodať jeden ľahkovodný reaktor, ako to sľúbili už pred niekoľkými rokmi a normalizovať vzťahy so Severnou Kóreou. Ak by boli Spojené štáty splnili túto dohodu, neprišlo by k testovaniu bômb a súčasný konflikt, ktorý je na pokraji nukleárnej vojny by neexistoval.
Čo sa teda naozaj stalo v septembri 2005? Niekoľko dní po uzatvorení dohody prinútili Spojené štáty banky, aby zmrazili severokórejské aktíva. Chceli ju tak odrezať od sveta a fakticky ukončili konzorcium, ktoré sa zaoberalo diskusiou o ľahkovodnom reaktore. Dôvodom malo byť to, že Severná Kórea používala banky na ilegálne transfery falšovaných peňazí. Nuž možno. Ak sa pozriete na to, čo je vytlačené malými písmenami, napríklad opäť v dnešnom vydaní New York Times, všimnete si, že hlavná zainteresovaná banka – Banco Delta Asia povedala, že nemá žiadne dôkazy takýchto činností zo strany Severnej Kórey“.
Severná Kórea si svoju samostatnosť zachováva aj vďaka tomu, že má armádu, ktorá sa dokáže vyrovnať svojim nepriateľom. Bez armády by mohla krajina ľahko dopadnúť ako množstvo iných, v ktorých Západ robil krvavé vojenské prevraty, naposledy v Líbyi. Armádu má teda pre vlastnú obranu.
Fanatickosť Severnej Kórey je teda jednoduchá – kto sa dotkne jej územia a suverenity, pocíti jej silu. Aj ostreľovanie ostrova Jonpjong nezačalo zo svojvôle KĽDR a dlhej chvíle príslušníkov armády. Ostrov bol zasiahnutý až po tom, čo počas americko-juhokórejských vojenských provokácií tesne pri hraniciach zasiahla munícia výsostné vody KĽDR. Práve vojenské provokácie pri hraniciach, proti ktorým protestujú Kórejci na oboch stranách polostrova. môžu odštartovať nebezpečnú atómovú vojnu. Na ročné výročie ostreľovania začal juh s novými provokáciami a už stihol premeniť niekoľko ostrovov v Západnom mori na vojenskú pevnosť.
Na záver sa chcem ospravedlniť všetkým „slušným ľuďom“ za to, že som si dovolil obhajovať KĽDR.
Ďalšie podstatné texty:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára